BRATISLAVA, 2.6.2020 – Zdravé prostredie v kanceláriách je dôležitou a diskutovanou témou už dlhý čas, avšak v súvislosti s pandémiou koronavírusu sa stalo jednou z najaktuálnejších a najvýznamnejších otázok týchto dní. Postupné uvoľňovanie opatrení je spojené aj s návratom do kancelárií pre tých, ktorí mali možnosť pracovať z home-office. Otázka bezpečných vnútorných priestorov sa zároveň otvárala ako kľúčová všade tam, kde prevádzka musela ostať zachovaná aj počas najkritickejších dní pandémie. Práve možnostiam, ako zabezpečiť čo najbezpečnejšie a ekonomicky efektívne riešenie, sa venovali 4 hostia Green Business Webinaru „Návrat do kancelárie – ako udržať zdravé vnútorné prostredie na pracovisku?“ pod taktovkou SKGBC – Slovenskej rady pre zelené budovy.
Podľa posledných zahraničných prieskumov sa až 37% - 49% pracovníkov veľmi obáva na pracovisku o svoju bezpečnosť v kontexte možnej nákazy a ďalších 19% sa necíti pri pobyte v kancelárii komfortne. Tieto témy rezonujú aj na Slovensku a preto sa v rámci série Zdravé budovy otvorili práve otázky bezpečnosti a zdravia zamestnancov pri návrate do pracovného prostredia.
„Kancelárie sú priestory, v ktorých trávime značné množstvo času; často je to väčšia časť nášho produktívneho denného času. Zároveň sú miestom sociálnych interakcií a pohybu rôzne veľkého počtu ľudí s rozličných prostredí. Ako také musia poskytovať nielen dostatočný komfort a zázemie pre efektívny pracovný výkon, ale aj kvalitnú ochranu pred možnosťou akejkoľvek nákazy, alebo ohrozenia zdravia,“ hovorí Hana Ovesná, výkonná riaditeľka SKGBC. „V SKGBC sa dlhodobo venujeme zmene pracovného i súkromného prostredia na také, ktoré spĺňa štandardy udržateľných a ekologických budov a ktoré berie ohľad aj na zdravie ľudí v týchto vnútorných priestoroch. Teraz je to aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým a my dokážeme trhu ponúkať vhodné riešenia a návody.“
Bioaerosóly v kanceláriách
Bioaerosól tvoria častice v ovzduší, ktoré môžu obsahovať mikroorganizmy (MO) - vírusy, baktérie, huby. Iné častice môžu pochádzať zo živých organizmov (peľové zrnká, semená rastlín, drevný prach, úlomky srsti zvierat, ich výlučky, hmyz atď.). Všetky tieto častice sa vo vzduchu vyskytujú buď samostatne, príp. na vhodnom nosiči (prachové čiastočky, kvapky). „Z hľadiska uvoľňovania do ovzdušia je dôležitá ich tzv. aerodynamická veľkosť a tvar (nie vždy zodpovedá fyzickej veľkosti), tvorba agregátov a konglomerátov z vlastných čiastočiek, resp. ich uchytenie na nosičoch (až 60 % častíc je vzájomne kumulovaných).Do ovzdušia sa MO dostávajú disperziou z miesta ich rastu, resp. kolonizácie povrchov,“ vysvetľuje Doc. Ing. Elena Piecková, MPH, PhD., docentka v odbore verejné zdravotníctvo na Ústave mikrobiológie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Mykológii a mikrobiológii vnútorného prostredia budov sa venuje dlhodobo a pôsobí aj ako národná reprezentantka SR v Európskom výbore pre štandardizáciu analýzy a odhad zdravotného rizika bioaerosólu vo vnútornom prostredí. „Bioaerosóly môžu prispievať k šíreniu infekčných chorôb, akútnych intoxikácií, alergií, príp. až s následkom prekanceróznych a kanceróznych stavov. Aerosóly zahŕňajú aj riziko zneužitia (bioterorizmus). To všetko viedlo v posledných rokoch k zvýšenému vedeckému i verejno-zdravotníckemu záujmu o túto komplexnú problematiku,“ dodáva.
Práve sociálna interakcia, ale aj kontakt s kontaminovanými povrchmi, predstavuje riziko nákazy. „Napríklad počas kýchania sa do prostredia uvoľňujú kvapôčky vody a hlienu rýchlosťou okolo 100 m/s. Ich počiatočný priemer je okolo 10 - 100 μm, ale rýchlo vysychajú do tzv. jadra kvapky s veľkosťou 1 – 4 μm, ktoré obsahuje vírusové časti a/alebo baktérie (napr. vírusy pravých či detských kiahní, chrípky, ale aj rôzne koronavírusy, či baktérie tuberkulózy). Takto sa v prostredí šíria pôvodcovia ochorení a vystavená (exponovaná) populácia ich prijíma najmä inhalačnou cestou, príp. kontaktom s povrchmi kontaminovanými usadenými kvapkovými jadrami (sekundárna kontaminácia). Niektoré iné choroby sa môžu prenášať inhaláciou aerosolizovaných mikrobiálnych zárodkov z environmentálnych zdrojov, nie priamo z infikovanej osoby (napr. legionelly z hmly z kontaminovanej vody).“
Vo svojom vstupe docentka Piecková predstavila mechanizmus bioaeorosólov, zdravotné aspekty, na ktoré majú tieto mikroorganizmy vplyv, ako aj aktuálne platnú legislatívu: „Pre kontrolu a zachovanie tzv. zdravého vnútorného prostredia v budovách boli navrhnuté hygienické limity niektorých vzdušných MO (legislatíva EU, resp. SR, odporúčania WHO). U nás ich stanovuje napr. Vyhláška MZ SR o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia č. 259/2008 Z. z..“
Vetráme dostatočne a zdravo?
Na tento vstup tematicky nadviazal blok „Vetranie ako súčasť zdravého životného štýlu“. Práve v kancelárskych priestoroch sa vedú časté spory o tom, či vetrať, akým spôsobom, a ako sa postaviť ku klimatizácii a iným systémom ventilácie vzduchu. Porovnanie ventilačného systému bez rekuperácie riadeného podľa dopytu a mechanického vetrania s rekuperáciou tepla predstavila Milena Mrázková zo spoločnosti Renson. Pre účastníkov si pripravila aj prekvapenie: “Firma Renson Ventilation N.V. tento rok oslavuje 111 rokov od svojho založenia. Tento dlhý čas sme priekopníkmi v kvalite vnútorného prostredia. Pri príležitosti tohto výročia sme pri prezentácii počas webinára vylosovali výhercu vreckového merača CO2, aby si mohol osobne skontrolovať kvalitu vzduchu, kdekoľvek sa nachádza.”
Rečníčka predstavila vybrané riešenia pre vetranie domácností ale aj iných priestorov odbornej verejnosti, ktoré majú za cieľ vytvárať zdravé bývanie a pracovné prostredie. Všetky riešenia sú postavené na neustálom meraní kvality vzduchu v danej miestnosti a prispôsobujú vetranie aktuálnej potrebe, prípadne úrovni znečistenia v danej miestnosti. Tým sa stávajú mimoriadne ekonomickými a aktuálne sa používajú na celom svete. M. Mrázková zhrnula aj odporúčania Európskej federácie REHVA, aké je vhodné aktuálne nastavenie ventilačných systémov v budovách, aby sme minimalizovali riziko infekcie
UVC systém - vyšší stupeň kvality vnútorného prostredia budov.
V rámci súčasnej pandémie sa prejavujú aj ekonomické následky situácie. Manažmenty v podnikoch hľadajú riešenia a východiská a robia opatrenia. „Je fakt, že po lete môže nastať situácia, kedy budeme riešiť obidve pandémie (zdravotnú aj ekonomickú) naraz a nákaza v ekonomike môže byť vážny problém v spoločnosti. Každý z nás môže pomôcť a zmierniť dopady alebo svojou prácou zlepšiť oblasť v ktorej pôsobíme. Naším hlavným cieľom je o 30% znížiť prenos vírusu sezónnej chrípky cez vnútorné prostredia škôl, kancelárií alebo pracovísk v priemysle. Ako svetelní technici sme sa pustili do hľadania a vývoja riešení na fyzikálnych princípoch UVC žiarení pre účely efektívnej dezinfekcie vzduchu a povrchov,“ predstavuje ďalší, veľmi dôležitý kúsok mozaiky budovania bezpečného prostredia Richard Kačík zo spoločnosti LIGHTECH. Jeho svetom je svetlo, ktoré využívajú unikátnym spôsobom ako prevenciu pred nákazou. „Svetlo a osvetlenie vytvára podmienky pre dobre videnie, pôsobí na náš nervový a hormonálny systém, vytvára pocity a nálady. A súčasne to isté osvetlenie môže vytvárať prostredie s vyššou mierou dezinfekcie povrchov a vzduchu v budovách. Aby to bolo bezpečné a technicky možné, potrebujeme niečo, čomu hovoríme UVC SYSTEM. Dezinfekcia UVC žiarením je extrémne účinná, ale iba vtedy ak je plne automatizovaná. Digitálne a robotické technológie nám vytvorili predpoklady, aby sme proces dezinfekcie automatizovali podľa prítomnosti osôb, koncentrácie CO2, času, svetla, koncentrácie ľudí v priestore alebo koncentrácie podľa mikrosvetla prachových častíc. Tiež vieme overiť, či proces dezinfekcie bol vykonaný bezpečne, kedy a kde a či bol efektívne účinný.“ Práve proces automatizácie sa stavia do popredia v súčasnosti, kedy je pozornosť ľudí oslabená množstvom rôznych nariadení a únavou z adaptácie na zmenenú situáciu.
Okrem samotného prostredia kancelárií vníma Richard Kačík jednu špeciálnu oblasť využitia a pôsobnosti UVC žiarenia – školy a škôlky: „Nezabúdajme, že keď sa nám podarí eliminovať napríklad bežnú sezónnu chrípku aspoň o 30% a naše deti budú mať kvalitné osvetlenie v školách a škôlkach, tak sme zlepšili aj zdravie aj ekonomiku naraz. Všetkých nás čaká veľa zaujímavej práce na zlepšení vnútorného prostredia budov,“ dodáva optimisticky.
LIKO-Safe Zone - pre bezpečné a zdravé pracovné prostredie
Ďalšou, doslova „hmatateľnou“ oblasťou je fyzické prispôsobenie prostredia kancelárií a iných typov pracovísk tak, aby sa vytvorili ochranné zóny. Ich cieľom by mala byť v prvom rade ochrana zdravia, zároveň však poskytujú zvýšený akustický komfort pre prácu a dodatočné súkromie. Ako si poradiť s úpravou priestoru, aby bola pohodlná, funkčná a bezpečná, priblížil Roman Macko zo spoločnosti LIKO-S.
Predstavil komplexný systém ochrany, ktorý, ako očakáva, bude v blízkej budúcnosti novým štandardom spoločných priestorov. Zameral sa tak na návrat kolegov a kolegýň z home office, ochranu zákazníkov a personálu reštaurácií, ako aj ochranu pracovných tímov v prvej línii. Zároveň ukázal, ako dokáže jednoduchá úprava pracoviska zvýšiť hygienu a bezpečnosť.
„Recepcie firiem sú miestom zvýšeného pohybu osôb, patria k najohrozenejším miestam. Jednoduchou sklenenou ochranou je možné zvýšiť hygienické vlastnosti a zaistiť ochranu všetkých zamestnancov.“ Veľmi dôležitá je personalizácia riešení na mieru – od jednoduchých, minimálnych zásahov až po komplexné riešenia, ktoré je však stále možné realizovať bez stavebných zásahov. „Komplexné riešenia napríklad pre nemocnice a lekárne patria k najrozsiahlejším,“ hovorí R. Macko. „Je tu nutnosť chrániť pracovníkov v prvej línii. Riešenia môžu byť napríklad zádveria s výdajnými okienkami, ochrana pultov, čakárne, menšie nemocničné izby. Toto všetko sme schopní rozdeliť a pripraviť systémom MICRA-Covid.“
***
Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) je hlavný ambasádor udržateľnej výstavby na Slovensku. Zasadzuje sa o to, aby navrhované a novopostavené budovy mali zdravé vnútorné prostredie a zároveň sa v nich nemrhalo energiou a inými zdrojmi. „Našou víziou je, aby sa takéto udržateľné stavby stali na Slovensku štandardom,“ uviedla výkonná riaditeľka SKGBC Hana Ovesná. V súčasnosti sa spoločnosť SKGBC snaží pomôcť podnikateľom na Slovensku, ktorí sa ocitli v nelahkej situácii vplyvom pandémie COVID-19.